Halloween alebo aj sviatok všetkých svätých
(Venované Ivanovi Mondočkovi)

Týždeň sa s týždňom zišiel a ja sa hlásim opäť. Nechuť z pomerov v hudobnom biznise ma našťastie prešla. Prečo? Lebo stále je veľa kapiel, ktoré aj napriek personálnym zmenám si dokážu odpustiť a nešíria špinu na toho druhého. Ale nie o tom som chcel. Tento víkend bol špecifický. Sobota patrila americkému sviatku Halloween. Určite mu neholdujem, ale aspoň som po radne dlhom čase oprášil geniálnu skladbu z roku 1987 od skupiny Helloween Halloween. Pieseň má takú istú silu aj po 22 rokoch. Ďalší deň sa vždy u nás chodí na hroby zapáliť sviečku zosnulým príbuzným. Je pravda, že ako dieťa

som to vnímal ináč. Pochovaného z blízkych som nemal nikoho. Tešil som sa z toho ako krásne svietia svetielka zo sviečok. Už vtedy som však začal vnímať ten neuveriteľný pokoj. Ako teenager, už s pochovanou starkou, som saprechádzal po cintoríne už s mp3 prehrávačom na ušiach. Vnímal som pokoj a čerpal tam energiu. Neviem prečo, ale vždy mi do atmosféry mojich prechádzok po cintoríne zapadali dve skladby od Hypocrisy. V prvom rade Untill the End a Deathrow (No Regrets). Vždy som bol nútený zamýšľať sa nad životom a smrťou. A práve tieto dve skladby mi v tom vždy pomohly. Keďže tu na každom kroku číha smrť, neskôr sa mi dobre prechádzalo po cintoríne najmä s blackmetalovou hudbou. Favoritom bola vždy francúzska kapela Nehemah. Tento rok som sa opäť tešil, že sa v kľude poprechádzam, načerpám energiu, vypočujem niečo

so spomínaných vecí. Človek mieni, život mení. Žiaľ vo februári som pri autonehode stratil dobrého kamaráta. Tentokrát moje prechádzky po cintoríne neboli plné pokoja a kľudu. Moje myšlienky stále smerovali k Ivovi. Ku zážitkom, ktoré sme prežili. Moja Mp3 bola tentokrát plná hudby, ktorú ma naučil počúvať môj o 12 rokov starší kamarát. V ušiach mi znely HC tóny legendárnych Biohazard, ďalej skladby Brujerie. Taktiež som oprášil nahrávky veľkej legendy – kapely Pantera. Nezabudol som, veruže ani na jeho srdcovku Ministry. Tento rok bol fakt úplne iný. A bojím sa, že takáto nostalgia, spomienky a slzy v očiach budem mať odteraz zakaždým, pri sviatku všetkých svätých – pri dušičkách. Pri pohľade na Ivovu urnu plnú kvetov a zapálených sviečok sa tlačia slzy do očí aj tým najtvrdším chlapom. Chlapec môj, nezabudnem nikdy. Nezabudnem na tie akcie plné smiechu a dobrej muziky. Nezabudnem ako si mi ukazoval v tvojej obyvačke klipy od Biohazardu, ako si mi požičal ešte na videokazete koncert Pantery a Ministry. Vždy ti budem vďačný, že si ma priviedol ku týmto kapelám. Takže, veľká vďaka a odpočívaj v pokoji...R.I.P.