...nuz, moji mili, stalo sa to, co som predpokladal a mozem prehlasit koncert Dream Theater z 20.7.00 za zatial najlepsi koncert svajoj zizni. Mozno za to moze fakt, ze je to uz par rokov u mna kapela no.1, ale nazdavam sa, ze usi sa nedaju moc oblbnut emociami a fakt, ze tam bol skvely zvuk, aj ked sa hralo v hale, je proste fakt. Tak isto hracske vykony, kde nebolo prakticky ziadne zavahanie, vcetne spevu......, ale pekne poporiadku...
Najprv nieco k tomuto turne, ktorym pod nazvom Metropolis 2000 propaguju najnovsi album [siesty studiovy – v tej dobe), ktory sa volal Metropolis pt. 2:

Scenes From A Memory. Ide o koncepcny album, rozdeleny do dvoch dejstiev, deviatich scen a dvanastich skladieb, vsetko navzajom prepojenych, pricom ide o rozvitu myslienku skladby Metropolis pt. 1 z roku 1992 [toto je podla mna najlepsia vec, co kto vo sfere progrocku kedy vymyslel...) a spieva sa v nej o chalosovi [Julian Baynes), ktory sa cez svoje vidiny a spomienky dopracuvava nakoniec k tomu, ze je reinkarnaciou baby, ktora sa mu zjavuje v tych vidinach [Victoria Page) a ktora bola zavrazdena niekedy v 20tych rokoch... V texte sa prelina minulost s pritomnostou, take je to celkom cool aj po tejto stranke, inac som sa nikdy nejak nezaujimal o vyznam anglickych textov... :)
Koncert sa konal v Zline v hale Novesta a cesta tam prebiehala bez problemov tak isto, ako na Gamma Ray, takze celkovo pohoda... Action sa mala zacat o 20.00h, o pol osmej sme tam boli ako na koni [inac, organizatori boli tentokrat pripraveny dobre, dokonca pred halou stalo aj pohrebne auto :) - iste tam bolo nahodou, ale analogia so sanitkami, ktore su pristavene pri takychto akciach [aj na Iron Maiden) sa nedala neprehliadnut :))]. Ako predkapela mali hrat nejaki King Zero, ani boh nevie, co to je, nakoniec vsak nehrali a sepkalo sa, ze islo o kapelu sefa ceskej agentury, ktora sem DT pritiahla, ale tour manager DT ich poslal do .... do prec :))). Nakoniec mne osobne to aj vyhovovalo, ze nebola predkapela, zbytocne by mi predlzovali moje ocakavania...:) Medzitym som este stihol vymenit slovenske prachy za ceske [lebo sak naco si brat ceske koruny na koncert do ceska, ze? :)))], aby som si mohol kupit tricko a slo sa na to...

Nikto nechcel verit, ze zahraju cely novy album, ja som frajeril, ze hej [lebo sak som videl ich playlist na webe:)))))], a tak sa aj stalo, cim mi spravili ale obrovsku radost :). Mozme teda ist po poriadku:
ACT I:
1. Scene One
Regressio
"....hello Victoria so glad to see you, my friend......"
Prva vec, asi dvojminutova vybrnkavacka, uvod celej platne...... Na podium vysli do tmy klavesak [Jordan Rudess) a gitarista [John Petrucci, mozok kapely, podla mna:)], spevak spieval niekde zozadu... v priebehu tejto veci sa ludia zacali hrnut dopredu, hala Novesta je pomerne mala sportova hala asi pre 4-5 tisic ludi, bolo tam prakticky plno, aj ked priestoru bolo dost medzi ludmi....
2. Scene Two
Overture 1928
Instrumentalka, prva vec, kde sa prejavi vplyv a vyznam noveho klavesaka, ktory maximalne zapadol do kapely a vyhovuje stylovo omnoho viac, ako jeho predchodca [sak si ho chlapi aj najprv otestovali v projekte Liquid Tension Experiment, kde s nimi nahral dve CD, potom vyrazili z DT povodneho klavesaka a vzali jeho... hm, nuz, taky je zivot....) ...monumentalny vstup do koncertu, ku koncu vybehol aj spevak [James LaBrie), ktoremu sa asi zije velmi dobre, lebo je tucny ako prasa :))))) nie teda az tak, ale vidno na nom, ze ma nejake to kilo naviac... :)
Strange Deja Vu "....I just can‘t help myself, I‘m feeling like I‘m going out of my head...."
Vec v strednom tempe, pokracovanie predchadzajucej instrumentalky.... Bol som prekvapeny celkom, ze zvuk slapal aj so spevom uz od zaciatku, vacsinou sa prve dve tri veci este doladuju, zvuk si musi takpovediac "sadnut", niekedy s tym netreba robit nic, spravi sa to proste "samo" :), ale tito blazni frcali od zaciatku

na maximalnej urovni..... Jedinou vynimkou bola basa [John Myung, povodom asi japonec :)], ktoru nebolo moc pocut [predpokladam, ze to bolo naschval, asi im to robilo bordel pri skuske...), ale tento chlap bol pre mna najvacsim prekvapenim na koncerte, pretoze mi stacilo sa pozerat, co na tej svojej 6-strunovej base robi a mal som dost..... To bolo proste cool, ked to clovek pocuva, tak tam tie veci az tak nepocut, ale ked si to pozriete..... No bol som z neho na vetvy... :))
3. Scene Three
Through My Words "....all your eyes have ever seen, all you`ve ever heard is etched upon my memory, is spoken through my words...."
Kratke prepojenie medzi dvoma vecami, asi dvojminutova spievana vec len s klavirnym doprovodom, nic zvlastne, taka trosku temna atmosfera, ktora navodi atmosku na dalsiu vec, ktora bola, podla mna, prvym vrcholom koncertu.....
Fatal Tragedy "....alone at night I feel so strange, I need to find all the answers to my dreams..."
Absolutna bomba, zacina sa pomalym klavirnym podkladom a nizko polozenym spevom, avsak coskoro celu temnu atmosferu zmetie nastup vsetkych nastrojov, co mi skoro vytlacilo bubienky z usi..... Proste nastup jak hovado, prve dvojspevy [toto ma tiez prekvapilo, necakal som, ze budu spievat na koncerte aj vokaly... vacinou

ich tahal bubenik [Mike Portnoy, skupinovy saso, cely koncert struhal ksichty, plieskal si do rytmu pohlave, pohadzoval si z technikom palicky... no proste saso :)))], ktory mal inac vlastneho "prisunovaca" mikrofonu, ked sa blizil part, kde mal spievat, tak mu zozadu chlapik prisunul mikrofon, Mike odspieval a chlapik mikrofon zas odsunul... Sranda :))
"....Victorias gone forever,only memories remain, she passed away she was so young...."
Cela tato vec trva asi 12 minut, na konci je nekonecne solo, ktore skonci spolocnou gitarovo-klavesovou "onaniou" [skutocne to neviem inac nazvat... :)], podporenou dvojkopakom, no proste sialenstvo..... V tejto casti sa uz aj ludia hybali, aj ked bolo vidno, ze vela z nich sa len prislo kuknut na dobru kapelu, bol tam aj kopec starych fotrov s trickami Pink Floyd a podobne, no sranda... :)
4. Scene Four
Beyond This Life ".....all that we learn this time is carried beyond this life...."
Najtvrdia vec z noveho albumu. Zacina sa gitarivym rifom, do toho rychle dvojkopaky, no neskutocneee.... Keby som mal o par rokov menej, uz skacem :)), ale uz sme stari na to.... :))))) V slohe nastava uvolnenie, ale rychlo ich to preslo, lebo su tu neskutocne chore sola, hlavne klavesove [uplny blazon, neviem, kam na to chodi, magor... :))], vsetko vsak vygraduje v nadhernom refrene, zatial najspevavejsi part koncertu...
5. Scene Five
Bhrough Her Life ".....I`m learning all about my life by looking through her eyes..."
Prvy sladak, vela ludi bolo nastvanych, ze to hrali, ja som rad, lebo sa mi strasne lubi...... Na zaciatku vsak doslo k velkej udalosti, mr. Petrucci zahral svoje predstavovacie solo, a to bola nadhera.... Par minut absolutnej gitarovej parady, klavesak mu hral pod to makke slaky a gitarista..... No, jednoducho, vsetci kukali s otvorenymi hubami, co na tej svojej 7-strunovej Ibaneze vyvadza.... Strasne citlive a nadherne solo, aj ked to rozbehol [a to mu uz nebolo pomaly prsty vidiet.... :)].... a pritom, stale bolo citit, ze hra v pohode, ako keby z rezervou...... Spica :)). Kebyze som gitarista, zavesim asi gitaru na klinec.... :))). Na konci skladby ma potesili zmenou aranzmanov, trochu to tam upravili, dovtedy hrali vsetko ako keby som to pocuval CD :))).
ACT II:
6. Scene Six
Home ".....her sweet temptation calls me home .... home... it`s what I long for...."
Druhy vrchol koncertu..... Patnast minutova vec, plna zvukov podobnych indickym gitaram, zmien nalad, dynamickych zmien..... Vysaleli sa tu teda paradne...... Na konci skladby nastalo to, na co som cakal - bubenicke solo....... Portnoy je magor, co sa v plnom rozsahu potvrdilo aj teraz, aj ked je asi hudobne najslabsi z celej kapely [aj ked, v tomto pripade je pojem "najslabsi" straasne relativny.. :)], to solo bolo VERY COOL :)) este ze uz nebubnujem, po tomto by som to zavesil na

klinec.... :) Pocas jeho sola zatial pribehla trojica technikov, ktori vymenili Rudessovi klaves... Mali ste vidiet ten frmol! :) Sup-sup-sup a uz to bolo, jeden kanon sem, druhy tam, za minutu to bolo.... Pripadalo mi to, ako ked na F1 menia v boxoch pneumatiky.
7. Scene Seven
The Dance of Eternity
Instrumentalka, v ktorej su absolutne chore pasaze.... Nechapem, ako to niekto dokaze zahrat, nieto este zlozit! V strede fukol klavesak take solo... No_po_riti!!! Zacal klasickym klavirom, behal hore dole po tych klavesach... No peklo!! Vsuval do toho kadejake klasicke motivy.... No, chalosi spravili genialnu vec, ze ho zobrali do kapely..... Vystiedal este asi dva zvuky, pustil si aj rytmicky doprovod pod solo [bol sam sebe kapelou :)))]. Len som cumel.... Toto bol pre treti vrchol koncertu.....:)
One Last Time "....one last time we`ll lay down today, one last time until we fade away...."
Neskutocne uvolnenie po tom blaznovstve..... Jemna vec, s nadhernym refrenom, na konci trosku vygradovana... Pekne pocuvanie.... :)
8. Scene Eight
The Spirit Carries On ".....if I die tomorrow I`d be allright, becouse I believe that after we`re gone the spirit carries on........."
Sladak...... Uplne sfericky...... Nadherna vec s nekonecnym solom..... Nemam co dodat :)).
9. Scene Nine
Finally Free "....this feeling inside me finally found my love, I`ve finally broke free..."
Skvely zaver, posledna, asi 15 minutova vec albumu...... Vsetko ide v kludnom tempe, az na zaver, ktory perfektne rozbehli a Portnoy dostal sancu sa blisnut.... Koniec taky, aky mam rad, teda straaasny hrmot :))))).

... taak, prva cast koncertu za nami..... Po hodine a pol sa konecne spevak prihovoril publiku [sak predtym nemal kedy :))] a uz sa len cakalo, ked odpalia najvacsie pecky z minulosti..... Nenechali nas dlho cakat a zahrali asi 25-minutovy blok zo starsich veci [inac, v tom spajani veci su oni experti..., spoja aj paana boha :))]:
1. Lie - tvrda, rifova zalezitost, proste skakacka...
2. Just Let Me Breathe - rychla a sialena vec, ako z divokych vajec:)) Je tam super dvojite solo gitara-klavesy...
3. Acid Rain - super vec od Liquid Tension Experiment, akurat miesto Tonyho Levina tam hra John Myung.... Odpalili to jak sialeny, perfekt! V tej veci je strasne vela energie....
4. Millenium - velmi zvlastna, ale dobra vec, so zaujimavym spevom.
5. Caught in a Web - pecka z albumu Awake, ktory bol asi najtemnejsim a najtvrdsim v historii kapely.... Aj cez tuto skutocnost ide o spevavu a pomerne melodicku vec...
6. Millenium - opat, ukoncili tym cele toto "medley" :).
Po tomto momente zdrhli s podia, ale bolo jasne, ze to tak nevydrzi dlho... Hala skoro spadla, ked vysiel Petrucci s Rudesom a zacali vybrnkavat Pull Me Under, co bol prvy velky hit DT [jeden cas sa hraval aj na MTV, ale to bola ina doba... :(]. Cez solo napojili Metropolis pt. 1 [The Miracle And The Sleeper), z ktoreho zahrali vsetko od sola [ktore trva vyse styri minuty, a je uplne sialene..:)], spevak este slubil, ze v oktobri su tu zas [v Prahe:))) ideeem!!:)))], Portnoy porozhadzoval palicky a blany, a mohli sme ist... s otvorenymi hubami, samozrejme... :)
Nuz..... Toto sa prihodilo medzi nami, dievcatami.... :). Na ceste spat nas este za hranicou chytil taky jeden zly pupkaty nabruseny ujo v zelenej uniforme a snazil sa nas presvedcit, ze sme sli cez dedinu aspon 60-kou..... :)). Debko, ved sme sli 120..... :))))))). Inac, nic zvlastne az do BA................... Majte sa :)