15teho 12te 2001 sa vo Viedni udialo nieco vynimocne, na co budem asi dlho spominat - koncert Steve Vaia, podla mna jedneho z najlepsich a najemotivnejsich sucasnych gitaristov, jeden z tych, ktory prerastol svojho ucitela (Satriani sorry, ale na Vaia uz pekne dlho nemas..... minimalne po napadovej, kreativnej stranke......

co sa da robit, najlepsi moze byt len jeden :))), ale pekne po poriadku.......
O pol stvrtej poobede vyrazame nach Wien. Vyprava sa nezaobisla bez par zabudnutych pasov a podobnych veci :), ale z cesty tam ma najviac "zaujalo" cca hodinu a pol trvajuce bludenie zapadnutymi ulickami mesta, ktoremu som uz po hodine (a isto ani ostatna osadka) nevedel prist na slusne meno...:) Nastastie, ked sa uz zdalo, ze miesto koncertneho zazitku umrieme niekde uprostred Viedne na vycerpanie, unavu, nervy a od hladu :), vynorili sa pred nami tri veze nejakeho Grass bla bla bla (neviem uz presne, ako sa to volalo), ktore vyzeraju jak slovnaftarske zasobniky, okolo ktorych sem tam prechadzam, ak nejakou nahodou nastupim v Bratislave na 71ku. Po kratkej prechadzke okolo celeho komplexu, ktory, musim povedat, posobil na nas velmi dobre a stylovo, sme sa vratili do bodu, z ktoreho sme vysli, samozrejme bez toho, aby sme nasli miesto konania koncertu, a v tej chvili sme uz boli taki zufali, ze ma to dokonca prinutilo speakovat po anglicky k prvej inteligentnejsie vyzerajucej viedencanke, ktora byla k mani :).... Napodiv sme si pokecali, ako keby sme cely zivot nerobili nic ine :), a cesta bola zrejma.....
Prvy dojem z miesta konania konceru: perfektna organizacia, vyborna sala (vyzerala byt stavana vyhradne na koncertne ucely, steny mala tak kadejako akusticky prisposobene a pozakrivovane a taak...), neslo o ziadnu halu, alebo co, proste koncertna sala asi pre dve az tri tisic ludi, proste dobry pocit..... Strelili sme pivo po 50 silasov (sak co :))) a cakali na to, co sa bude diat - teda na specialneho hosta, Erica Sardinasa (dufam, ze sa tak volal. Inak ide o chlapika, ktory hral Satrianimu doprovod na poslednom zivaku - Live from San Francisco) a tak vam poviem, chlapik nehral zle, obrabal tam nejake veslo, co sa podobalo na dobro, vyzeral jak nejaky kowboy, klobuk na hlave, vlasy jak Slash, pokerovany cely chrbat, ale..... ale ta hudba..... same bluesove a rock'n'rollove standarty, nic originalne, proste niekde medzi druhou a tretou pesnickou som sa uz nudil a

obzeral viedencanky (sem tam sa tam mihlo nieco zaujimave) a v duchu som zaklinal Erica, aby uz skoncil :)..... Hral cca tri stvrte hodiny.
Po nevyhnutnej uprave podia, presne o deviatej, vybehol na podium gitarovy BOH! Neviem toho blazna inak nazvat, vybehol so zaviazanymi ocami, len v doprovode bubenika a basaka. Ale AKEHO basaka, kua! Hned prva vec, ktoru spustili bola Shy Boy. Ak vam to este nic nehovori, tak vedzte, ze povodne je od kapelky Mr. Big (aspon ju teda hrali na zivaku, nie som si isty, ci ju aj zlozili), ktora bola sice komercnym pocinom, no hudobnici v nej boli viac nez dobri - tak teda tym, ktorym to stale nedoslo, na basu nehral (no, slovo hrat je v tomto spojeni asi dost slabe, ale co uz...) nikto iny, ako Billy Sheehan, blazon jeden pomateny!! Ked v dalsej veci este vybehol Tony McAlpine (obrabal gitaru a klavesy) a este dalsi, mne neznamy (to vsak neznamena, ze slaby, aj ked sa prejavoval najmenej - ale skuste sa prejavit v spolocnosti troch gitarovych geniov...) gitarista, ktory hral viac menej len doprovody, aj ked asi dvakrat aj zasoloval, nestastnik jeden :), show sa mohla zacat naplno! A ze sa bolo na co pozerat a hlavne co pocuvat!!
Najpr spomeniem zapory, toho je menej: miestami dost zlievajuci sa zvuk, co bolo dost prekvapenim, vzhladom na kvalitu saly.... Ked hrali vsetci traja gitaristi kila, bol to humac, ale co uz, aj ked za tie prachy (505 silasov stal listok) som cakal (a nielen ja) viac..... Cakal som aj trosku vypravnejsie osvetlenie, ale musim povedat, ze postupom casu mi to bolo cim dalej, tym viac jedno, asi by mi nevadilo ani to,

keby mal Vai len jeden bodak, ktory by mieril na neho.....
...a teraz klady: hosi a holky, skoda reci. Racej raz vidiet, ako sto krat pocut. Okrem toho, ze je genialny hrac, ktory sa obklopil genialnou "doprovodnou" kapelou, je aj obrovsky showman, ktory je asi na baterky, malokedy postal viac ako dve aj stvrt sekundy na jednom mieste, neustaly pohyb, provokovany nesputanou hudbou, ktora moc necti skatulkovanie a styly, absolutna hudobna sloboda, pocity, ktorymi je jeho hudba priam prespikovana, obrovsky emotivny naboj, to vsetko vybuchlo v jednom dve aj tristrte hodiny trvajucom gitarovom orgazme, no proste parada!!!!!!!!!
Sice som bol trosku na jeho prejav pripraveny (video Alien Love Secret, DVD G3, ...), ale skutocnost je absolutna.... Fakt neviem, co je na jeho hre lepsie, ci technicka vyspelost, alebo emotivnost, ktora dava jeho hre taky neskutocny rozmer.... Zahrali vsetko podstatne z jeho solovej kariery (vydal zatial cca 7 solovych CD, avsak jeho tvorba je omnoho rozsiahlejsia, len so Zappom toho bolo omnoho viac, to ani nespominam ucinkvanie s legendou Alcatrazz, s Deep Purple, s Whitesnake, s Lee Rothom, etc etc..... tiez musi byt v kazdej riti strceny), mna osobne dorazili Crying Machine a Bangkok z vybornej Fire Garden a hlavne For the Love of the God, co je absolutne nesmrtelna a nenapodobitelna vec z jeho prveho oficialneho CD Passion.... z nejakeho 90eho roku...... Priznam sa, ze take zimomriavky po chrbte, ako pri tejto veci, som na koncerte este asi nezazil, no uzas!!! Z prveho albumu odzneli este napr. Erotic Nightmare a Animals, klasicke flaky, mnam! Trosku mi je luto, ze nezaradil Thunder Surrender z Alien Love Secret, podla mna tiez jedno z tazisk jeho tvorby, co uz, z tohoto kratkeho albumu odznela asi len tazka Bad Horsie, ktora nasledovala po inac dost nudnom Tonyho klavesovom sole. Cakanie vsak ale stalo za to. Vai vybehol s laserovymi ukazovatkami pripevnenymi na kazdom prste, v tej tme to vyznelo doost dobre :). Ked sa mu navyse po nastupe celej kapely rozsvietil aj hmatnik, tak to uz co bolo? :)) Proste blazon. Tu svietiacu konstrukciu, co mal pripevnenu na hlave racej ani popisovat nejdem :)))).
Na celom koncerte bolo uzasne pozorovat nekonecnu hravost vsetkych hracov, bolo priam vidno, s akou radostou robia to, co robia, nahanacky po podiu uprostred sialenych sol nemali konca kraja, ani nehovorim o vzajomnych natahovackach Vaia

s Sheehanom, ked zahral nieco Vai a on to potom nasledne do bodky zahral na base, no neskutocne! Alebo take vzajomne hranie na nastroji toho druheho a kopec podobnych drobnosti, ktore vas nutia stat s otvorenou hubou a divit sa, ci je nieco taketo vobec mozne..............
Koncert ubehol ako voda, este pridavky v podobe intra z prveho albumu Liberty (dost hymnicka vec, pocas nej vystrelili do vzduchu kopec papierikov, ktore potom snezili a skladby zo studioveho albumu Ultra Zone (bohuzial, nespominam si na jej nazov), ktora sa zvrhla na bezbrehu predstavovacku kazdeho gitaristu (bubenik mal uzasne solo uz niekde v polovici koncertu), ktora nie a nie skoncit....... Neskutocne...... Nakoniec sa Steve rozlucil s Viednou aj s Europou (toto bol posledny koncert z jeho snury) a slo sa domenky.........