Veľká radosť a očakávanie ma objalo, ked som sa dozvedel o koncerte Symphony  X s predskokanmi  tuniskými Myrath, ktorých posledná doska Legacy ma velmi prekvpila kvalitným orientalným metalom a identifikáciou s vlastným etnikom a orientálnou muzikálnosťou. Ďalšou z trojice je francúzska symfometalova partička Melted Space.

Odbilo pol ôsme a na podiu začína svoj pol hodinový set Melted Space, partička okolo francúzskeho klavesáka  Pierra Le Papeho a jeho metalová opera naprieč metalovými žánrami. Ako to už býva zvykom v metálových operách, ktoré sú založené na vokáloch striedajú sa čistý mužský  vokál, ženský a hrdelný v podobe dvoch vokalistov a ich nežnejšej kolegyne.

Po krátkej prestávke prichádza pre mňa osobne najväčšie prekvapenie večera v podobe srdce hrejúcich ethno progresivno powermetalovými veľvyslancami tuniského metalu Myrath. Vynikajúca nová doska Legacy (tunisky znamena Myrath) je plná ethno prvkov spojenych s ich narodnou tradíciou. Pri prvých tónoch intra moje srdce plesa očakávaním živého podania kapely. Veľkým sklamaním pre mna je dlžka polhodinového setu, do ktorého môžu obsiahnuť len veľmi málo z tvorby kapely, čo je veľká škoda, lebo si myslím, že táto partička má čo svojím fanúšikom ponúknuť. Kapela zahrala 6 skladieb z toho okrem intra štyri nové. Vyznenie skladieb  vo velkej miere narúšala hlasitosť zvuku, čo zabranilo zrozumiteľnosti a jasnej čitateľnosti nástrojov a spôsobilo zanikanie dôležitých detailov skladieb. Trošku by som si dovolil polemizovať s kvalitou sluchovodu pána zvukára a jeho hranice znesiteľnosti prahu bolesti. Naštastie ušný teror vyrovnala muzikantska brilantnost a kvalita hudby kapely, ktorá  šlape ako hodinky a ja dúfam, že Myrath raz uvidim v úlohe headlinerov.

Prichádza veľkolepý výlet do podzemia v pribehu Underworld inšpirovanom Božskou komediou Dante Alighieriho. Príbeh zachytáva vzostup do pekiel, záchranu milovanej duše a opisuje bohatú mytológiu  ríše mŕtvych v podobe Symphony X, prog-metálovej legendy, ktorá scénu okupuje už 20 rokov. Niet divu, že kapela zahrala nový album v rámci jeho propagácie na turné celý s mierne pozmeneným poradím skladieb. Výkon kapely bol  brilantný, veď každý z muzikantov bol kráľ svojho nástroja. V  čele kapely spevácky gladiator Russel Allen, ktorý spieva a hľadí uši rovnako čisto ako na albume. Ku koncu základnej časti koncertu kapela zahrala staršiu tvorbu v podaní inštrumentálky The Death of Balance/Lacrymosa. Prídavok v znamení skladby Legend a zaspomínaní si na Ronnie James Dia bola záverečnou bodkou v plejáde hladivých tonov večera. Jediným nedostatkom tak ako pri predchádzajucich kapelách bol na legendu ako Symphony X až katastrofálny zvuk, čo sa asi stalo pravidlom koncertov týchto newjerských progresivných velikánov. Krátko pred jedenastou sa celá akcia končí a ja nasadám do auta naplnený hudobným zážitkom.

Fotky © Radek Šich