Druhý "experimentalny" album sa nesie v kľudnejšom tempe, a stále ide o vysoko kvalitné dielko - mne však oproti jednotke chýba trošku väčší "rozlet" - niekedy mám pocit, ako keby páni muzikanti nevedeli, kam ďalej, a z posledných síl doplnili album pár skladbami, ktoré ničím extra pozitívnym pre rozvoj prog rocku neoplývajú.
Za veľke plusy albumu považujem Acid Rain (často neskôr citovaný aj na koncertoch Dream Theater), jemnú Hourglass, Another Dimension, a

jednoznačne dlhú When the Water Breaks - toto je podla mňa jedna z najvýraznejších skladieb, ktoré LTE dokázali nahrať. Skvelé! Dobrá je aj Biaxident, ktorá je ale podla mňa dosť tuctová. Čomu ale nerozumiem, sú skladby typu 914, Chewbacca a Liquid Dreams, ktoré niekedy znejú, ako keby sa pri ich tvorbe a nahrávaní nezúčastnili všetci členovia LTE (myslím, že minimálne v prípade Petrucciho to je aj pravda) – čo by samo o sebe nemuselo byť na škodu, ale tymto skladbám chýba dravosť a iskra – sú to také – ako by som povedal.....hm, možno by sedel názov „natiahnuté žuvačky“, a k tomu už vyžvejkané. Trochu mi tu chýbaju aj krátke experimentálne vsuvky, ktoré zdobili prvý album.
Ale, opakujem, aj tak ide o vysoko kvalitný materiál. Niekomu možo viac vyhovuje práve tá poloha, ktorú ja osobne kritizujem.

zostava: Tony Levin – basa & stick, John Petrucci – kytary, Mike Portnoy – bicí, Jordan Rudess – klávesy

8 / 73:51