Plny zazitkov z Infomeetingu :) sme aj s kamosom (a vernym koncertnym suputnikom) Matom vyrazili na dlhu journey do Prahy asi o stvrtej poobede s malou dusickou, ze to snat do tej osmej nejak zvladneme (mali sme totizto naplanovane nejake tie pauzy, hlavne s ohladom na Mata, ktory uz dve predchadzajuce noci spal v priemere tak hodinu - nuz, taky je asi osud cerstvo zamilovanych, chichi :))) - btw, do klubu v Brumlovke sme sa valili uz druhy krat (k tomu sa este vratim), ale z opacnej strany, takze sme si neboli moc isti, ci tam trafime - ved naco by sme si zo sebou brali mapu, ze? :( :)) no nakoniec s pomocou Dashkinou (nas skryty telefonicky GPS system :)), pomocou bozou :) a hlavne vdaka Matovej intuicii sme ten zastrceny kut Prahy (ze Kacerov, chi :)) celu cestu ma napadala melodia z nejakej Disneyovky - v kaacerove vzdy je nieco novee, uu uu ... :))) nasli. A tu sa dostavam k jedinemu negativu celej vypravy - nestihli sme totizto zaciatok koncertu :(.
Ked sme vbehli do saly, uz to vsetko vrelo...... ani vlastne nevieme, ci sme prisli na

prvu vec, ci uz nahodou nehrali nieco predtym.... ale k veci. Sky Club Brumlovka je mala sportova hala (teda, aspon pocitam, ze to malo taky ucel volakedy), ktora sa moc nehodi na podobne koncerty - len sme vosli dnu, a uz som bol mokry od hlavy - po paty - a to doslovne. Na koncerte spred roka a pol sa prejavila aj zla akustika miestnosti, tak sme len tajne dufali, ze to tentokrat bude lepsie. Dalsi sok - cena "upomienkovych" predmetov - teda triciek a kadejakych priveskov a blbosti - vyber bol viac nez bohaty, ale tie ceny! dajte za tricko 1.200 ceskych korun.... dost nas to soklo, skusenosti z doterajsich koncertov v Cesku boli take, ze cena sa pohybovala okolo 600 korun.... nuz, co bylo uz nebude........ ...ale ako som spominal, medzitym uz bol koncert v plnom prude, tak sme sa zacali predierat davom (bolo plno, ale miesta bolo napodiv dost..... nejaky zvlastny druh paradoxu :) dopredu. Prvy dojem - zvuk je celkom ok, aj ked by to mohlo byt hlasnejsie. Svetla - parada, oproti poslednemu koncertu na podstatne lepsej urovni.
Prejdime teda k playlistu:
I. Strange Deja Vu (I just can’t help myself, I‘m feeling like I‘m going out of my head)
- pre nas prva vec, aj ked mozno teda hrali uz nieco predtym...... tuto vec hrali zatial na vsetkych koncertoch DT, na ktorych som bol - proste pecka na uvod, taka progresivna melodicka limonada, niet co vycitat......... pocas tejto pesnicky sme sa predierali, tak mi z nej ani neostalo vela spomienok :)
II. Surrounded (Morning comes too early and nighttime falls too late And sometimes all I want to do is wait...)
- stara a velmi pocitova vec z albumu Images and Words, ktorym sa DT

stali znamejsou kapelou... piesen, ktora sa zacina velmi jemne, aby sa postupne prebudila k zivotu... nadherne solo a vobec, velmi citliva zalezitost, mnam! :)
III. Burning my Soul / Hell‘s Kitchen (Twisting, turning.... Losing all sense of yearning.... Living and learning..... The pressure keeps on burning my soul...)
- tak toto som teda necakal!! album Falling into infinity je mnohymi doteraz zatracovany svojou "komercnostou", ale hosi z neho vybrali asi to najtvrdie (co sa tyka Burning my Soul) a zaroven najpocitovejsie (Hell‘s Kitchen), co sa len dalo.... perfektne previazane medley, v ktorom zaznel aj motiv One Last Time zo Scenes from Memory, spievana vec valcuje svojou dravostou davy, naopak do stredu skladby zasadena instrumentalka Hell‘s Kitchen je jedna z najsilnejsich veci, ktore DT vytvorili (aspon pre mna)... uz sa proste zacinam vznasat niekde v 7mom nebi, a koncert zacina mat spad - niekde tu som zacal verit, ze tento vecer dopadne coolovo! :)
IV. The Killing Hand (When I go back again Will it be the same? I've stopped the cries But now they know my name..)
- juuuj, tak toto!!!! vec z uplne prveho albumu, ktory vydali niekedy koncom 80tych rokov, ale jaka paradna vecicka! toto bolo dalsie prekvapko, vobec mam taky dojem, ze DT je v podstate jedno, co zahraju - co koncert, to uplne iny playlist, este tak dva tri koncerty, a budem pocut nazivo vsetky ich skladby :) dlhanska a nadherne progresivna vec (nic pre diskofilov :)))
V. Great Debat (Turn to the light.... Don't be frightened of the shadows it creates... Turn to the light... Turning away would be a terrible mistake...)
- no na co z prveho CD noveho albumu by som sa mal tesit, ak nie prave na toto??? zaciatok - sample a bublajuca basa (ktora nebola tak nahlas, ako by sme si predstavovali) prechadzaju do tvrdsich rifov, ktore sa rozplynu v melodickom refrene.... a tie sola..... nadherna vec!!!
VI. Pull Me Under (Pull me under Pull me under Pull me under I'm not afraid All that I feel is honor and spite All I can do is to set it right)
- no comment... myslim, ze tuto vec som z popisoval v reportoch minulych - snat len zopakujem, ze ide o vec, ktoru dokonca hravalo aj MTV (perdtym, jak sa uuplne doondelo a zacalo hrat len komercne shity). Po Pull Me Under zahlasil spevak pauzu (co sa stalo prvy krat na ich koncertoch, tiez sme cumeli), ale vyborne sa nam to s Matom hodilo - jednak na obcerstvenie, jednak na preritie sa dopredu :), a tiez sme sa mali cas poobzerat - mno a aj skonstatovat, ze prazacky maju dobry hudobny vkus, chichi :) fakt, bol tam podivuhodny kopec peknych bab, na tom sme sa s Matom velmi rychlo zhodli :))) jo, a este jednu vec sme cez pauzu stihli - uskutocit niekolko skodoradostnych telefonatov kamosom, ktori z roznych dovodov nemohli/nechceli na koncert ist a vyfarbit im, ako nam je super! :)) voobec nie sme skodoradostni, nieeeeeee :)) Medzitym ale svetla zhasli, zatiahla sa opona (z takej jemnej priesvitnej ciernej latky) a zacalo sa odohravat to najlepsie divadlo snov, ake sme mohli cakat:
VII. Six Degrees of Inner Turbulence
- mhm, za nazov tejto "skladby" som ani racej neumiestnil zaidny uryvok textu -

ono, totizto ide o vec, ktora zabera cele jedno CD z najnovsieho 2 CD albumu - ma to cez 40 minut. Co k tomuto dielu dodat - najviac som sa tesil prave na tuto vec, nalady sa v nej striedaju jak rocne doby, proste PARAAADA!! a nazivo!!! cela skladba sa zacina takou orchestralkou, ktora je na albume pekne osolena - tu ju zahrali bez gotar a bicich, proste len z playbaku cisto orchestralne, s doprovodom svetiel, premietajucich na prednu plachtu rozne obrazce a haluze, no mnam! po cca 5tich minutach nabehla uz cela kapela, opona sa roztvorila a zacalo sa to najlepsie dejstvo koncertu - tvrde rify okorenene divokymi rychlymi solami sa striedali s niekedy az pinkfloydovsky znejucimi ukludnenymi a precitenymi pasazami, ktore vzapati graduju v v nadhernych gitarovych solach (petrucci, klubuk dole...) - proste sen... neviem, ci sa im este niekedy podari prekonat tento "standart", stanoveny touto skladbou - latka je proste velmi vysoko :) ale na druhej strane - toto som si velakrat hovoril uz aj v minulosti :) skladba sa zhruba po 45 minutach konci, pocas asi 2minutoveho fade out klaves zhasinaju svetla, a hosi sa zas poberaju do zakulisia, aby si ich o malu chvilku odtial vytlieskal nadseny dav obdivovatelov.... prve zname tony, a uz je jasne, co bude nasledovat:
VIII. Home (Help- I'm falling, I'm crawling... I can't keep away from its clutch... Can't have it, this habit... It's calling me back to my home)
- jedna z najlepsich veci z koncepcneho albumu Scenes from Memory - na koncerte to proste nemohlo chybat. zaciatok - kvakanie kvazi indickej gitary prechadza do tvrdeho rifu, nervozny spev, bublajuca basa, presne zahrane bicie - super zaciatok pridavkov :)
IX. The Spirrit Carries On (if I die tomorrow I'd be allright Because I believe That after we're gone The spirit carries on)
- prvy a posledny ak neratam casti 6 degrees) sladak, ktory v ten vecer zaznel, ale zato asi najlepsi, aky zlozili.... chybali mi tam sice zive cierne poltonove babizne, ktore nadhere dokresluju vokaly na zivom DVD z minuleho roka :), ale aj tak to bola parada... a to solo v strede skladby, mhmmmmmmmm.... to by som mohol pocuvat donekonecna, keby mi to Dashka doma dovolila, chichi :))))))))
X. Take the Time (ou can feel the waves coming on (It's time to take the

time) Let them destroy you or carry you on (It's time to take the time))
- aaaaaaaaaaaaaaa!!! toto toto, presne toto som cakal kazdy jeden koncert DT, na ktorom som bol, a KONECNE mi to ti parchanti splnili!! :))))) Take the Time, jedna z najmelodickejsich a "najkomercnejsich" (jak relativne slovo:) tvrdsich veci.... uff!!!! parada, bomba, spisa, ziaden shit! :)) a to blaznovstvo, co rozputali po konci skladby klavesak s gitaristom, ked na jednoduchy podmaz hrali takpovediac hudobne nahanacky (zahral nieco klavesak, po nom to gitarista zopakoval, pricom sa intervaly skracovali) - ktori poznate styl ich hry, tak si viete predstavit, co to bolo za sialenstvo, a cela sala pozerala s otvorenou hubou raz na jednu stranu, raz na druhu stranu podia, podla toho, kto prave mucil svoj nastroj..... proste pravy hudobny orgazmus v pravy cas - na zaver celeho koncertu, mnam!!!! :))))
Myslim, ze z ludi, ktori maju radi DT, a boli v ten vecer na Brumlovke, neodchadzal absolutne nikto nespokojny.... ci uz vyberom skladieb, alebo cistotou zvuku (casom sa to este zlepsilo, oproti zaciatku, a hlavne to zosilili :), alebo maximalnou urovnou odohratia tych skladieb kapelou..... bubenik Mike si zas neodpustil svoje saskarny (vyhadzovanie paliciek, plutir na vsetky strany, pfuuuuj :))), ale fakt som bol soknuty jeho zostavou - trojkopak, kopec prechodov a milion kadejakych cinelikov a podobne - a on na tom (na rozdiel od roznych imidzakov) aj naozaj hral! uff, proste peklo! :) spevakovi pribudla funkcia hraca na perkusie - mal tam slusne zariadeny kutik, kde mal pooci kadejakych cinkatok a chrastitok, klavesak - mno ten napad s otocnym stojanom bol cool :), dost sa s tym vyhral chalos :)) proste ked chcel, otocil sa, a zovsadial mali potom ludia moznost vidiet, ako hra a lieta po ciernobielych klapkach :), basak - aziat john myung - sa dokonca odhodlal k asi styrom krokom po podiu, co bol aspon pre mna sok (na koncertoch v minulosti sa ani nepohol z miesta :) podla mna ho tam proste doniesli, on odohral, a opat ho odniesli :)) a gitarista... co dodat k cloveku, ktory hra v G3 spolu so Satrianim a Vaiom, a nemyslim, ze by sa tam stracal.... nekonecne sa tesim na jeho prvy solovy album, kde urcite este viac vyznie jeho technika a vobec, jeho styl hry........
...pfuuu, koncert skoncil, mokri ako mysi sadame do afta a palime home....... a najblizsie nas caka Tatu :)))))))) sak progres vymenime za mlade cucoriedky, a vyjde to nastejno, nie? :)))