Niekto možno povie, že tu ide o omielanie konceptov, ktorý samotní Dream Theater používajú od albumu Scenes... - v podstate to je pravda, kompozične, personálne a výrazovo sú to (ak odhliadnem od krátkominutážových "vsuviek") skladby, ktoré ako keby jednu mater mali s tvorbou neskorších Dream Theater. Ale cez to všetko - na tomto albume sa mi hľadajú chyby veľmi, ale veľmi ťažko. Vo svojej dobe to bol môj inštrumentálny počin číslo jedna, a aj keď nedám dopustiť napr. na Steva Vaia, do istej miery je čitateľný. LTE bol jednoducho svieží vietor, invenčné dielko, ktoré hrá rôznyni farbami, od "klasickych" progmetalových postupov, až po bezbrehé improvizácie, od rychlejších a tvrdších skladieb (Paradigm Shift, Universal Mind) až po zasnené "balady" (State of Grace) - pre mňa tento album znamená symbol toho najlepšieho, čo boli tito páni schopni zložit a nahrať, skutočne tu nevidím slabé miesto. Po jednotke nasledovala aj dvojka, ktorá už ale až taká invenčná nebola. Ale o tom inde a inokedy :-)

zostava: Tony Levin - basa & stick; John Petrucci – kytary, Mike Portnoy – bicí, Jordan Rudess – klávesy

9 / 73:55